[Ízbó~ljšáj~té sv~ójé d~ígít~álñó~ dóbr~ó póčú~tjé]
[Á zápómñíté sí – rávñóvésjé. Lážjé bósté príjázñí, čé ñájpréj póskrbíté zá svójé pótrébé – ñpr. kó záčrtáté zdrávó méjó méd résñíčñím íñ dígítálñím žívljéñjém. »Zdí sé mí, dá láhkó túdí z óbjávó préprósté srčkáñé rísbé s spódbúdñím spóróčílóm ó ljúbézñí dó sámégá sébé svójé slédílcé ópómñíté, ñáj stópíjó kórák ñázáj, glóbókó vdíhñéjó íñ póskrbíjó zásé,« práví Míllíé. Rázískávé ñámréč kážéjó, dá láhkó z óméjítvíjó záslóñskégá čásá ñá sámó 30 míñút ñá dáñ ízbóljšáté svójé dúšévñó zdrávjé.]