-
[Spóm~ládá~ñskí~ vrt žú~pñíj~é v Ñú~éñéñ~ú (1884)][
Víñcéñt váñ Gógh, Ñízózémská
Ñázádñjé vídéñó: Ñízózémská
Kó jé váñ Gógh žívél prí stáršíh, jé márcá 1884 ñáslíkál tá pógléd ñá vrt zá óčétóvím žúpñíščém. Slóg íñ bárvé ñámígújéjó, dá gré zá éñó ñjégóvíh zgódñéjšíh dél. V ózádjú sé vídí stárá cérkév, žéñská, óbléčéñá v črñó, pá hódí stráñ íñ sé ózírá ñázáj prótí híší. Žúpñíščé íñ vrt stá šé védñó prísótñá v Ñúéñéñú ñá Ñízózémském, á slíká jé ízgíñílá. Méd vlómóm, kí sé jé zgódíl 30. márcá 2020, jé bíló déló úkrádéñó práv ñá váñ Góghóv 167. rójstñí dáñ. Déló jé šé védñó pógréšáñó, á óbstájá úpáñjé, dá bó éñó ód štévílñíh, kí só sé sréčñó vrñílá.]
-
[Pórt~rét d~r. Gác~hétá~ (1884)][
Víñcéñt váñ Gógh, Ñízózémská
Ñázádñjé vídéñó: ZDÁ
Pórtrét dr. Gáchétá jé éñó ód váñ Góghóvíh ñájbólj próslávljéñíh dél. Pó dúšévñém zlómú íñ pó tém, kó sí jé váñ Gógh ódrézál dél svójégá úšésá, sé jé sám zglásíl v psíhíátríčñí bólñíšñící, v kátérí jé délál dr. Gáchét. Sprvá sé ñí zblížál z Gáchétóm, á pózñéjé sí jé prémíslíl: »V dr. Gáchétú sém ñášél právégá príjátéljá ... tákó zéló svá sí pódóbñá – fízíčñó, pá túdí dúšévñó.« Tó jé vídñó túdí ñá pórtrétú, kjér jé béžñó pódóbéñ úmétñíkú.
15. májá 1990 jé jápóñskí póslóvñéž Rýóéí Sáító slíkó kúpíl zá 82,5 mílíjóñá dólárjév íñ pózñéjé žélél, dá bí gá ób ñjégóví smrtí úpépélílí skúpáj z ñjó. Zdáj vládá prépríčáñjé, dá jé déló v zásébñí švícárskí zbírkí, dóbrégá zdrávñíká pá ñí ñíhčé vídél žé ód létá 1990.]
-
[Slík~ár ñá~ pótí~ ñá dé~ló][
Víñcéñt váñ Gógh, Ñízózémská
Ñázádñjé vídéñó: Ñémčíjá
Z vérjétñóstjó, dá gré zá ávtópórtrét íz čásá, kó jé bíl v Árlésú, tá óljñá slíká Víñcéñtá váñ Góghá íz létá 1888 príkázújé téhñíkó, pó kátérí jé ñájbólj zñáñ: šíróká úpórábá ímpástá, débélíh ñáñósóv bárvé, kí só skórájdá skúlptúrñí. Slíkó ñáj bí pó ñésréčí úñíčílá závézñíšká bómbá méd drúgó svétóvñó vójñó, sáj jé bílá tákrát shráñjéñá v Múzéjú Fríédríchá Káísérjá v ñémškém Mágdébúrgú.
Váñ Gógh jé bíl pógóstó tárčá tátóv; létá 1991 jé bíló íz váñ Góghóvégá múzéjá v Ámstérdámú úkrádéñíh 20 dél v skúpñí ócéñjéñí vrédñóstí ókróg 500 mílíjóñóv dólárjév. Létá 2002 só íz ístégá múzéjá úkrádlí dvé váñ Góghóví slíkí íñ jíh ñátó létá 2016 ñášlí ñá dómú máfíjskégá šéfá v ókólící Ñéápljá.]
-
[Bélá~ rácá~][
Jéáñ-Báptísté Óúdrý, Fráñcíjá
Ñázádñjé vídéñó: Vélíká Brítáñíjá
Óúdrý jé bíl zñáñ kót dvórñí slíkár Lúdvíká XV. Véčíñómá jé ústvárjál pórtrété, prédáñ pá jé bíl tíhóžítjú s sádjém íñ žíválmí. Tó tíhóžítjé íz 18. stólétjá, kí jé bíló ócéñjéñó ñá 8 mílíjóñóv dólárjév, jé bíló létá 1992 úkrádéñó íz zbírké márkízá Chólmóñdéléýjá v Hóúghtóñ Hállú v áñgléškém Ñórfólkú.
Ñékátérí préískóválcí vérjáméjó, dá jé bíló déló prédáñó v róké rómské tólpé, kí jé v téj régíjí. Včásíh zlóčíñcí krádéjó ób prédpóstávkí, dá bódó ñášlí krímíñálñégá zbírátéljá úmétñóstí, kót tó láhkó vídímó v fílmíh. Ñékdáñjí pólícíjskí óbvéščéváléc jé déjál, dá óbstájá véčjá vérjétñóst, dá só slíkó skrílí ñá pódstréšjé sámótñé zápúščéñé híšé ñá bárjú zúñáj Ñéwcástlá, kót pá dá bí vísélá ñá stéñí dñévñé sóbé zlóčíñcá. Šé védñó čáká, dá jó ñékdó ódkríjé.]
-
[Pógl~éd ñá~ Áúvé~rs-sú~r-Óís~é][
Páúl Cézáññé, Fráñcíjá
Ñázádñjé vídéñó: Vélíká Brítáñíjá
Cézáññé, édéñ ód révólúcíóñárjév úmétñóstñé zgódóvíñé, jé vzpóstávíl kómplékséñ slóg, kí sé jé rázlíkóvál ód vségá, kár jé óbstájáló préd tém, íñ ñávdíhóvál tístó, kár jé slédíló. Šé pósébéj jé bíl ízvrstéñ prí prílágájáñjú pérspéktívé zá dóségó drámátíčñégá účíñká, kót jé príkázáñó ñá téj štúdíjí pókrájíñé s skúpkóm pódéžélskíh híš.
Vlómílcí, kí jíh jé ñájbrž prévzéló ñjégóvó prílágájáñjé pérspéktív, só ízkórístílí prázñóváñjé ñá sílvéstróvó létá 1999 íñ slíkó úkrádlí ñá fílmskí ñáčíñ. Póvzpélí só sé pó blížñjém zídárském ódrú, rázbílí stréšñó ókñó, spústílí léstév íz vrví íñ svójó pót zákrílí z dímñó bómbó. Zñótráj só s préñósñím véñtílátórjém rázpíhálí dím íñ záméglílí CCTV káméré. Álármí só zvóñílí, á zárádí dímá só várñóstñíkí méñílí, dá gré zá póžár, zátó só póklícálí gásílcé, ñáméstó dá bí pósrédóválí, zárádí čésár só ímélí tátóví čás póbégñítí.]
-
[Pósl~édñj~á sód~bá (1808)][
Wíllíám Bláké, Vélíká Brítáñíjá
Ñázádñjé vídéñó: Vélíká Brítáñíjá
Vélíkí místík brítáñské úmétñóstí s štévílñímí táléñtí, Wíllíám Bláké, jé bíl síjájéñ slíkár, zálóžñík íñ šé véč ... ñjégóvó póézíjó šé védñó béréjó šólárjí pó svétú (»Tígér, Tígér, Búrñíñg Bríght« [Tígér, tígér, kí plámtíš]).
Pó ñávdíhú Míchéláñgélóvé fréské ó póslédñjí sódbí v Síkstíñskí kápélí Blákóvá vélíkáñská ízgúbljéñá slíká príkázújé vstájéñjé mrtvíh, kí bódó pósláñí v ñébésá álí pékél. Bláké jé trdíl, dá jé bíl vsé žívljéñjé pódvržéñ »vízíjám«, kí só sé ízrážálé v štévílñíh slíkáh íñ pésmíh, kí jíh jé ústváríl. V téj rázlíčící ízgúbljéñé póslédñjé sódbé, kí jé bílá ñáslíkáñá létá 1808, líkí símbólízírájó ídéjé íñ só bílí ñájbrž žíváhñíh bárv. Slíká jé bílá ñáčrtóváñá kót ósrédñjé déló ñá ñjégóví vélíkí rázstáví létá 1810, á jé bílá rázstává préklícáñá. Tó íñ štévílñá drúgá délá, kí bí mórálá bítí rázstávljéñá, só sé ízgúbílá.]
-
[Pólé~tjé (p~ríbl~. 1644)][
Dávíd Téñíérs mlájší, Ñízózémská
Ñázádñjé vídéñó: Pórtúgálská
Álégóríjá v úmétñóstí póméñí, dá fígúrá álí símból prédstávljá kóñcépt. Íkóñógráfíjá álí próúčéváñjé símbólóv v úmétñóstí slíké vídí kót vízúálñé úgáñké. Úmétñíkóv ñáméñ jé, dá sé ví kót glédáléc próáktívñó úkvárjáté z úmétñíškím délóm íñ póskúšáté rázvózlátí ñjégóv póméñ.
»Pólétjé« príhájá íz séríjé Álégóríj štíríh létñíh čásóv, štíríh slík ñízózémskégá úmétñíká Dávídá Téñíérsá mlájšégá. Čépráv ñájbólj slóví pó slíkáñjú ñéspódóbñíh scéñ v góstílñáh, tá ñíz álégóríj prédstávljá trézéñ ódmík ód tégá. Vídímó láhkó délávcé, kí žáñjéjó žító ñá vróč dáñ. Gré zá kóléktívñó pódóbó, kátéré ñáméñ jé príklícátí pólétñí čás. Téñíérs jé ñáslíkál véč rázlíčíc séríjé, á éñá rázlíčícá »Pólétjá« jé bílá létá 1974 úkrádéñá íz pórtúgálskégá múzéjá Múséú Ñácíóñál dé Árté Áñtígá, lóv zá ñjéñó vrñítév pá jé šé védñó vróč.]
-
[Móst~ v Chá~ríñg~ Crós~sú (1899-1904)][
Cláúdé Móñét, Fráñcíjá
Ñázádñjé vídéñó: Vélíká Brítáñíjá íñ Rómúñíjá, Ñízózémská
Móñét jé ñáslíkál 37 rázlíčíc Móstú v Cháríñg Cróssú íñ vsáj 40 rázlíčíc Wátérlóójskégá móstú. Fáscíñírálé só gá slíkárské štúdíjé ó účíñkú svétlóbé ñá ñjégóvé prédmété íñ kákó jíh svétlóbá spréméñí. K štévílñím sé jé vráčál zñóvá íñ zñóvá tér újél rázlíčñé létñé čásé, vsákégá z máléñkóstñímí rázlíkámí. Rázlíčící v srédíščú pózórñóstí stá dvé ód slík, kí só jíh óktóbrá 2012 úkrádlí íz múzéjá Kúñsthál v Róttérdámú. Mátí éñégá ód óbsójéñíh tátóv jé trdílá, dá jé bílá slíká »Wátérlóójskí móst« méd tístímí úkrádéñímí slíkámí, kí jíh jé séžgálá v svójí péčí v Rómúñíjí. Gré zá grózljív póskús úñíčéñjá dókázóv, kí príčájó prótí ñjéñémú síñú. Pólícíjá jé v ñjéñí péčí résdá ñášlá slédí pígméñtá, á ñé dóvólj zá pótrdítév ñjéñíh trdítév.]
-
[Wáté~rlóó~jskí~ móst~ (1899-1904)][
Cláúdé Móñét, Fráñcíjá
Ñázádñjé vídéñó: Vélíká Brítáñíjá íñ Rómúñíjá, Ñízózémská
Móñét jé ñáslíkál 37 rázlíčíc Móstú v Cháríñg Cróssú íñ vsáj 40 rázlíčíc Wátérlóójskégá móstú. Fáscíñírálé só gá slíkárské štúdíjé ó účíñkú svétlóbé ñá ñjégóvé prédmété íñ kákó jíh svétlóbá spréméñí. K štévílñím sé jé vráčál zñóvá íñ zñóvá tér újél rázlíčñé létñé čásé, vsákégá z máléñkóstñímí rázlíkámí. Rázlíčící v srédíščú pózórñóstí stá dvé ód slík, kí só jíh óktóbrá 2012 úkrádlí íz múzéjá Kúñsthál v Róttérdámú. Mátí éñégá ód óbsójéñíh tátóv jé trdílá, dá jé bílá slíká »Wátérlóójskí móst« méd tístímí úkrádéñímí slíkámí, kí jíh jé séžgálá v svójí péčí v Rómúñíjí. Gré zá grózljív póskús úñíčéñjá dókázóv, kí príčájó prótí ñjéñémú síñú. Pólícíjá jé v ñjéñí péčí résdá ñášlá slédí pígméñtá, á ñé dóvólj zá pótrdítév ñjéñíh trdítév.]
-
[Pókr~ájíñ~á (1917)][
Józséf Lámpérth Ñémés, Mádžárská
Ñázádñjé vídéñó: Mádžárská
Tá čúdóvítá slíká pókrájíñé, kí jó jé ústváríl mádžárskí úmétñík Józséf Lámpérth Ñémés, jé bílá éñó ód dvéh dél v zásébñí lástí, kí stá ízgíñílí íz skládíščá Céñtrá módérñé íñ sódóbñé úmétñóstí MÓDÉM v Débrécéñú ñá Mádžárském. Pógóstó sí krájó úmétñíškíh dél prédstávljámó kót fílmskí vlóm v múzéj, sáj óbstájá vélíkó príméróv, kí ústrézájó témú précéj rómáñtíčñémú vtísú. Kér jé vsákó létó príjávljéñíh ñá déséttísóčé kráj úmétñíškíh dél (dá ñé óméñjámó ñépríjávljéñíh), só árhíví íñ skládíščá príljúbljéñé tárčé tátóv, sáj láhkó trájá mésécé, prédéñ kdó ópází, dá káj máñjká.
Tódá skládíščéñá délá záhtévájó spécíálízíráñó zñáñjé ó ñjíhóvém lócíráñjú, dá láhkó póstáñéjó tárčá tátóv. Tákšñá tátvíñá tóréj ñámígújé ñá tó, dá só tátóví žé vñápréj védélí, ñá káj cíljájó. Čépráv jé krájá úmétñíškíh dél pó ñáróčílú ízjémñó rédká, sé ób tákšñíh príméríh zástávljá vprášáñjé.]
-
[Mító~lóškí~ príz~ór z m~ládí~m Bák~hóm][
Jácób Jórdáéñs, Bélgíjá
(fótóárhív múzéjá Múzéúm Sztúkí, Lódž)
Ñázádñjé vídéñó: Póljská
Tá mójstróvíñá vélíkégá stárégá ñízózémskégá mójstrá, Jácóbá Jórdáéñsá, jé éñá ód tísóčíh, kí só bílé úkrádéñé ñá Póljském méd drúgó svétóvñó vójñó. V ñékátéríh vídíkíh só vídñí vplíví Rúbéñsá, géñérácíjé stáréjšégá úmétñíká, kí práv tákó príhájá íz Áñtwérpñá íñ jé túdí sícér móčñó vplívál ñá Jórdáéñsá. Ñá téj slíkí jé Bákh, áñtíčñí bóg kmétíjstvá, víñá íñ plódñóstí, úprízórjéñ kót ótrók, kí gá óbkróžájó méñádé (žéñské ñímfé) íñ sátírí (pól ljúdjé, pól kózlí).
Ñéñávádñó bógáté zbírké kúltúrñé dédíščíñé ñá Póljském stá zdésétkálí rúská Rdéčá ármádá íñ ÉRR – ñácístíčñá éñótá, ñáméñjéñá krájí úmétñíškíh dél íñ árhívskégá grádívá. Čépráv só bílá štévílñá délá vrñjéñá, jíh šé vélíkó óstájá ízgúbljéñíh; médñjé sódí túdí tó Jórdáéñsóvó déló. Ñáhájálíščé délá, kí jé bíló úkrádéñó íz Múzéjá zgódóvíñé íñ úmétñóstí J. K. Bártószéwíczá v Lódžú, jé šé védñó plód dómíšljíjé.]
-
[Chló~é íñ É~mmá][
Bárbórá Kýsílkóvá, Čéšká
Ñázádñjé vídéñó: Ñórvéšká
Kmálú pó tém, kó sé jé Bárbórá Kýsílkóvá présélílá v Ósló, só jí úkrádlí dvé ód ñjéñíh ñájpómémbñéjšíh dél. Ñjéñí délí stá pó svétú záslóvélí šélé préd krátkím, kó jé bíl ñá fílmském féstíválú v Súñdáñcéú létá 2020 prémíérñó úprízórjéñ ñjéñ dókúméñtáréc »Thé Páíñtér áñd thé Thíéf« [Slíkárká íñ tát]. Gré zá résñíčñó zgódbó ó tém, kákó jé ízslédílá íñ sé céló spópríjátéljílá z mládím móškím, kí jé úkrádél ñjéñé slíké.
Ñjéñá vélíkáñská, fótóréálístíčñá délá só ímélá dó príhódá tégá prízñáñégá fílmá zúñáj Ñórvéšké óméjéñó óbčíñstvó, kár póméñí, dá sé jé krájá vérjétñéjé zgódílá zárádí strástí, ñé zárádí póskúsá záslúžká. Véčíñá tátóv ñé vé ñíčésár ó úmétñíškíh délíh, kí jíh úkrádéjó. Vídíjó lé préñósñó dóbríñó, kí ímá vélíkó vrédñóst. Tá prímér jé ñéñávádéñ túdí zátó, kér só tátóví, kí só jíh príjélí, trdílí, dá sé ñé spómíñjájó ñíčésár ózírómá ñé védó, káj só stórílí s slíkámí, sáj só bílí tákó »ñémóčñí«.]